Od začiatku ruskej invázie proti Ukrajine ubehli už takmer dva roky. Napriek tomu, že Rusi mali silácke reči, že Ukrajinu dobyjú za 10 dní, naši susedia si svoju vlasť dosiaľ nenechali vziať.
Ukrajinci statočne bojujú nielen na fronte, ale aj za rokovacím stolom. Aj sankciám uvaleným na agresora dnes vďačíme za to, že naším susedom je stále Ukrajina a nie Rusko, ktoré môže byť obrovskou bezpečnostnou hrozbou pre NATO, kam patríme aj my, Slováci.
Čo to tie sankcie vôbec sú?
Sankcie sú nástrojom zahraničnej politiky, ktorým jednotlivé štáty alebo zoskupenia štátov reagujú na hrozby a politický vývoj vo svete, ktorý jasne odporuje ich hodnotám. Sú to kroky, ktoré podnikajú v situáciách, akými sú napríklad:
- terorizmus
- porušovanie ľudských práv
- anexia – (násilné) obsadenie cudzieho územia
- kybernetické útoky
- šírenie jadrových zbraní
- úmyselná destabilizácia suverénneho štátu
Cieľom sankcií je jednoducho využiť všetky možné nevojenské prostriedky, aby sme nejakému štátu alebo jednotlivcovi obmedzili možnosti páchať zlo. Teda v prípade Ruska je naším cieľom zabrániť vojne a zabíjaniu nevinných ľudí.
Zdroj: giphy.com
Aby boli sankcie čo najefektívnejšie, ideálne je, aby sa za spoločný cieľ – zabránenie konfliktu – postavilo čo najviac krajín. Preto aj Slovensko na konci roka 2023 podporilo už 12. balík sankcií Európskej únie proti Rusku. Ide o rôzne typy sankcií (trestov), no ich spoločnou úlohou je zabrániť tomu, aby Rusi mali peniaze a nástroje na pokračovanie vo vojne.
Hoci vojna stále trvá, ak by sme ako Európska únia žiadne sankcie neprijali, Rusku by sme beztrestne dovolili pokračovať v ničení Ukrajiny. Tým, že sankcie prijmeme, ho aspoň čiastočne odrežeme od peňazí a zdrojov, vďaka ktorým môže viesť vojnu. Špekuluje sa, že 13. balík sankcií by EÚ mala zaviesť na výročie invázie 24. februára.
Aké typy sankcií poznáme?
V zásade je ich nekonečne veľa. Zoznam tých, ktoré Európska únia uvalila na Rusko, si môžeš v chronologickom poradí pozrieť na tejto stránke. My ti predstavíme tie najčastejšie.
Diplomatické sankcie
Ak chceme nejakú krajinu potrestať za to, že sa nespráva podľa dohodnutých medzinárodných pravidiel, a teda napríklad, že nerešpektuje hranice iného štátu, môžeme s ňou prerušiť diplomatické styky. V krajinách, s ktorými spolupracujeme, máme svojich diplomatov, zastupujúcich naše záujmy. Tým, že ich pošleme domov a prerušíme oficiálne vzťahy s krajinou predstavujúcou hrozbu, vyšleme jasný signál, že s jej správaním zásadne nesúhlasíme.
Podobný scenár môže nastať aj z opačnej strany. Aj my ako krajina môžeme rozhodnúť, že chceme cudzích diplomatov vyhostiť. Takýto scenár nie je vôbec štandardný a deje sa len v skutočne výnimočných situáciách, keď dochádza k veľkej bezpečnostnej hrozbe. Presne to sa udialo aj po začiatku vojny na Ukrajine. Ako krajina sme z nášho územia vyhostili 35 ruských diplomatov. V skutočnosti to boli špióni s diplomatickým krytím, ktorí mohli informácie získané na Slovensku použiť proti nám.
Zdroj: giphy.com
Hospodárske sankcie
Vojnu môžeš viesť len vtedy, ak na ňu máš peniaze. Zbrane, drahé tanky či vojaci – to všetko stojí miliardy eur. Niečo také si môže dovoliť iba krajina, ktorá to má z čoho zaplatiť. Ak nechceme, aby mali Rusi peniaze na vojnu, musíme s nimi prestať obchodovať a podporovať ich podnikanie, na ktorom zarábajú.
Môže ísť o obmedzenie alebo úplný zákaz dovozu alebo vývozu určitých druhov tovaru či služieb. Výborným príkladom je ruský plyn, od ktorého bola na začiatku invázie v roku 2022 celá Európa závislá. Hoci na ňom Rusko zarábalo obrovské peniaze, využívalo ho na vydieranie. Keď im to vyhovovalo, zatiahli kohútiky a dúfali, že budeme prosíkať a súhlasiť s tým, že si môžu ukrojiť časť ukrajinského územia.
To sa nestalo a ako Európska únia sme prijali hospodárske opatrenia. Kým pred februárom 2022 ruský plyn predstavoval viac ako 40 % všetkého plynu, ktorý sme v EÚ využili, na konci roka išlo už len o menej ako 12 %. Hoci sme sa od Rusov v tomto smere ešte úplne neodstrihli, výrazne sme obmedzili objem peňazí, ktorý im platíme za nerastné suroviny.
Netreba však zabúdať na to, že okrem plynu Rusko zarába miliardy eur ročne aj na rope. Tú však nevyhnutne potrebujeme napríklad na výrobu benzínu. Preto by malo byť v našom záujme hľadať alternatívneho dovozcu a nenakupovať ju od Rusov, ktorí cez zárabky financujú vojnu. Európska únia sa o tento cieľ postupne snaží, Slovensko však nejde príkladom. Spolu s Maďarskom sme si vydupali výnimky, aby sme mohli vyrábať benzín a naftu aj z ruskej ropy.
Zdroj: giphy.com
Zmrazenie aktív (majetku)
Viacero ruských politikov a oligarchov (vplyvných, bohatých podnikateľov) malo pred začiatkom invázie na Ukrajinu svoje bankové účty, investície, nehnuteľnosti, či drahé jachty nielen v Rusku, ale aj v krajinách Európskej únie.
Predsedovia vlád jednotlivých členských štátov EÚ sa preto zhodli, že Rusom k tomuto majetku zamedzia prístup. Ak by totiž mohli ďalej obchodovať v EÚ, obišli by sankcie uvalené na Rusko a tým pádom by získavali ďalšie peniaze na financovanie vojny.
Európska únia však nemôže svojvoľne niekomu len tak zobrať jeho majetok. Preto sú všetky tieto aktíva, teda majetok, zmrazené. Nedajú sa využívať a ich vlastníci na nich nemôžu zbohatnúť. Napriek tomu mnohé z nich, hlavne investície, zarábajú ďalej. Na pôde EÚ sa preto diskutuje, ako najlepšie využiť tieto peniaze a podľa najnovších správ to vyzerá tak, že budú použité na podporu Ukrajiny.
Obmedzenie vstupu
Osoby, ktoré majú zmrazený majetok a sú na sankčnom zozname EÚ, majú zákaz cestovať do krajín Európskej únie. Mali by si tak jasne uvedomiť, že ľudia podporujúci vojnu tu nemajú žiadne miesto.
Kto je na sankčnom zozname EÚ?
Sankčný zoznam je list osôb alebo inštitúcií, na ktoré sa striktne vzťahujú sankcie, ktoré Európska únia uvalila. Zoznam obsahuje približne 2000 jednotlivcov či iných subjektov.
Zdroj: giphy.com
Nájdeme tam napríklad:
- prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina
- ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova
- členov ruskej Štátnej dumy a iných regionálnych politikov
- prokremeľských propagandistov
- prominentných podnikateľov, oligarchov a ich deti
- banky a finančné inštitúcie
- spoločnosti vyrábajúce zbrane alebo ťažkú techniku
- médiá, ktoré zverejňujú dezinformácie a propagandu
Na tomto zozname nájdeme aj osoby, ktoré sú špeciálne zodpovedné za raketové útoky na civilistov, za násilnú prevýchovu unesených ukrajinských detí či za výrobu ničiacich dronov.
Ovplyvnili sankcie vojnu?
Úlohou dezinformátorov na Slovensku je pomáhať Rusku a presviedčať verejnosť, že všetky sankcie, ktoré proti nemu zavedieme, sú zbytočné, ubližujú len nám a na Rusov nemajú žiadny dopad. Nie je to však pravda. Ak by to naozaj bolo tak, ako hovoria, Rusko by už dávno Ukrajinu obsadilo. Aj vďaka sankciám je Rusko stále slabšie a víťazstvo vo vojne rozhodne nemá na dosah tak, ako predpokladalo.
Čo spôsobili sankcie?
- Príjmy z predaja plynu sa znížili o desiatky miliárd eur – iba za jeden štvrťrok sme Rusom poslali o 14 miliárd eur menej a ich príjmy budú ešte ďalej klesať.
- Ruský rubeľ sa prepadol na úplné dno – hodnota ruskej meny je na historických minimách, čo bude znamenať vyššie ceny, ktoré musia Rusi platiť za dovezený tovar. Má to aj psychologický efekt na ľudí – na kúpu jedného eura dnes potrebujú viac ako 115 rubľov.
- 300 miliárd eur, ktoré malá Ruská centrálna banka uložených v EÚ, je zablokovaných – ide o peniaze, ktoré by inak mohli použiť na nákupy zbraní alebo iného vybavenia pre svojich vojakov.
- Zisky firiem so sídlom v Rusku klesli o 21, 3 %.
- Ruské štátne televízie stratili vysielacie právo v EÚ – tým pádom tu nemôžu šíriť propagandu v televízii a zarábať tak na dezinformáciách a hoaxoch.
V Kremli veľmi dobre vedia, že im sankcie škodia, a preto šíria dezinformácie o tom, že to tak nie je. Chcú totiž docieliť to, aby sa ľudia v členských krajinách EÚ zlostili, že škodia sami sebe, a aby dali svojim zástupcom v politike jasne najavo, že žiadne sankcie nechcú.
Sankcie uvalené na Rusko nedokážu vojne úplne zabrániť, ale v každom prípade to agresorovi v mnohom komplikujú a oslabujú ho. Mali by byť dostatočne odstrašujúce a tvrdé, aby Rusko postupne stratilo motiváciu zabíjať nevinných civilistov a obsadiť suverénnu Ukrajinu. V konečnom dôsledku pomáhajú aj nám v tom, že Ukrajina má stále silu bojovať a my dnes nemáme na východnej hranici suseda, ktorý zaútočí len tak, kedy sa mu zachce.
Zdroj titulnej fotky: Canva
