Prvé kolo prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok, no napriek tomu stále nie je je jasné, kto bude naším novým prezidentom. O dva týždne nás čaká 2. kolo volieb, v ktorom občania definitívne rozhodnú medzi ním a Petrom Pellegrinim. Existuje však aj scenár, v ktorom by sme druhé kolo nepotrebovali?
Podľa ústavy je 2. kolo len možnosť
Hoci v histórii priamej voľby prezidenta nepoznáme situáciu, kedy by sme si ho zvolili už v 1. kole, teoreticky by nastať mohla. Vedel/a si, že dvojkolové prezidentské voľby nie sú podľa našej ústavy podmienkou?
Kľúčová je účasť!
Na Slovensku žije viac ako 5,5 milióna ľudí a z toho je podľa posledných údajov zverejnených Štatistickým úradom približne 4,3 milióna oprávnených voličov. Voliť mohli všetci občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň konania volieb dosiahli vek 18 rokov.
Predstavme si situáciu, že by sa prvého kola prezidentských volieb zúčastnili úplne všetci oprávnení voliči, teda 4,3 milióna. Ak by viac ako polovica z nich, teda napríklad 2,2 milióna ľudí, odovzdala hlas jednému kandidátovi, tak by sa druhé kolo prezidentských volieb nekonalo vôbec. O novom prezidentovi by rozhodlo už prvé kolo.
Podľa našej ústavy je za prezidenta totiž zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. V minulosti existovali polemiky, či to znamená, že kandidátovi stačí nadpolovičná väčšina odovzdaných hlasov, alebo potrebuje získať až viac než polovicu hlasov všetkých oprávnených voličov – teda aj tých, ktorí hlasovať neprišli.
V súčasnosti sa za správny považuje tento druhý výklad ústavy. A iba v tom prípade, že sa to žiadnemu kandidátovi alebo kandidátke nepodarí, sa voľby zopakujú a v druhom kole si budeme vyberať medzi dvomi najúspešnejšími menami z prvého kola.
Ak by sme mali naozaj silného kandidáta, ktorý by mal veľmi širokú podporu, teoreticky by sa mohlo stať, že by mu svoj hlas už v prvom kole dala nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. To samozrejme znamená, že by bola neobvykle vysoká účasť. Ak by teda Ivan Korčok dostal už v 1. kole 2,2 milióna hlasov a nie 958 393, tak by sme si ho zvolili za prezidenta a žiadne ďalšie kolo by sme nepotrebovali.
Zdroj: giphy.com
Scenár, kedy by sme si prezidenta alebo prezidentku zvolili už v prvom kole teda predpokladá jednak vysokú volebnú účasť, ale takisto aj veľkú spoločenskú zhodu na jednom konkrétnom kandidátovi alebo kandidátke.
2. kolo nemá také prísne podmienky
Na to, aby sme si zvolili prezidenta v 2. kole, sa už podľa ústavy vyžaduje jednotný názor nadpolovičnej väčšiny zúčastnených voličov. V tomto prípade je teda jasné, že rozhodujú tí, ktorí sa zúčastnia. Ak by sa volieb zúčastnila hoci len štvrtina oprávnených voličov, približne milión ľudí, tak by mohli rozhodnúť o víťazovi volieb.
Prezidentom sa stane Ivan Korčok alebo Peter Pellegrini podľa toho, kto získa viac krúžkov v 2. kole. Práve preto je tvoj hlas a tvoja volebná účasť ešte dôležitejšia. Svojím hlasom, ktorý má rovnakú váhu, ako hlas kohokoľvek iného, môžeš rozhodnúť o našej hlave štátu na najbližších 5 rokov.
Preto nezabudni, že o našom budúcom prezidentovi rozhodne v 2. kole prezidentských volieb nadpolovičná väčšina, nie oprávnených, ale zúčastnených voličov.
Historicky sme však druhé kolo vždy mali
Predseda parlamentu Pellegrini ešte v januári vyhlásil termíny oboch kôl prezidentských volieb s tým, že to druhé sa bude konať 6. apríla. Spravil tak zo zvyku. Nemal vešteckú guľu, ale vychádzal z predchádzajúcich skúseností.
Zdroj: giphy.com
V histórii Slovenskej republiky sa ešte nestalo, že by sme nového prezidenta či prezidentku spoznali hneď po prvom kole.
Voľby 1999
Prezidenta sme si prvýkrát volili priamo až v roku 1999. Dovtedy ho volili iba poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Tým, že bežní občania toto právo dovtedy nemali, sme počas prvých priamych volieb zaznamenali historicky najvyššiu volebnú účasť v prezidentských voľbách. Prvého kola sa zúčastnilo 73,8 % voličov a druhého až 75,4 %. Odvtedy to len klesá.
Napriek vtedajšiemu vysokému záujmu o politiku nedominoval žiaden kandidát tak výrazne, aby to znamenalo, že sa 2. kolo konať nebude. V prvom kole vyhral Rudolf Schuster, ktorému svoj hlas odovzdalo takmer 1,4 milióna voličov, čo bolo vyše 47 percent hlasov a k nadpolovičnej väčšine všetkých oprávnených voličov mu chýbal ešte takmer milión.
Voľby 2004
Záujem o voľbu prezidenta výrazne klesol. Prvého kola sa zúčastnila ani nie polovica oprávnených voličov, len 47,9 %, a víťaza volieb krúžkovalo iba približne 650-tisíc z nich. Bolo teda jasné, že sa musí konať aj 2. kolo. K volebným urnám prišlo dokonca ešte menej ľudí než dva týždne predtým a 43,5 % voličov rozhodlo o tom, že sa novým prezidentom stane Ivan Gašparovič.
Voľby 2009
S našliapnutým trendom sa pokračovalo aj ďalej a hoci naše ústavné právo pripúšťalo rozhodnúť už v 1. kole, opäť sa tak nestalo. Na prvé kolo prišlo, podobne ako v predchádzajúcich voľbách, iba 43,6 % oprávnených voličov. A hoci Ivan Gašparovič dostal 870-tisíc krúžkov, za prezidenta sme si ho zvolili znova až v druhom kole. Tam sa volebná účasť zvýšila na 51,6 %.
Voľby 2014
Tieto voľby potvrdili očakávania ohľadom účasti a žiadne prekvapenie sa opäť nekonalo. Na prvé kolo prišlo 43,4 % voličov. Zaujímavé je, že percentá účasti boli, s výnimkou prvých priamych volieb, takmer úplne totožné so všetkými predchádzajúcimi voľbami.
Zdroj: giphy.com
Prvé kolo vyhral Robert Fico s dosiaľ najnižším počtom krúžkov pre víťaza prvého kola. Hlasovalo zaňho presne 531 919 občanov, čo predstavovalo 28 percent odovzdaných hlasov. To sa ani z diaľky nepribližovalo k tomu, že by sme si prezidenta vybrali hneď na úvod. Relatívne nízky počet krúžkov pre víťaza prvého kola bol napokon predzvesťou jeho neúspechu v tom nasledujúcom. V druhom kole volebná účasť vzrástla na 50, 4 % a občania si za hlavu štátu zvolili Andreja Kisku.
Voľby 2019
Aj v týchto voľbách sa potvrdilo, že si na víťaza alebo víťazku volieb budeme musieť počkať o dva týždne dlhšie. Prvého kola sa zúčastnilo iba 48,7 %, čo automaticky znamená, že 2. kolo bude musieť byť.
Práve pred týmito voľbami pritom prebiehala debata o tom, či je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, alebo nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov. Zuzane Čaputovej totiž niektoré prieskumy merali preferencie nad 50 %.
Nakoniec jej však v prvom kole odovzdalo svoj hlas 870-tisíc občanov, čo predstavovalo 40,57 % odovzdaných platných hlasov. O druhé kolo bol ešte nižší záujem a voliť prišlo len 41,6 % oprávnených voličov, čo je dosiaľ naše historické minimum v prezidentských voľbách.
Opäť si musíme vyberať na dvakrát
Žiadne prekvapenie sa nekonalo ani v aktuálnych voľbách. Hoci volebná účasť v prvom kole prekročila 50 % o necelé dva percentuálne body, ak by chcel ktokoľvek vyhrať okamžite, musel by získať viac ako 90 % všetkých hlasov. A to sú už výsledky bližšie rôznym diktatúram, než demokratickej krajine.
Volebná účasť v prvom kole bola teda 51,9 % a jeho víťaz Ivan Korčok získal 958 393 krúžkov. O 2 týždne, 6. apríla, sa tak uskutoční druhé kolo volieb a my všetci rozhodneme o tom, kto povedie našu krajinu najbližších 5 rokov.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images/Canva
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
