Na poludnie 15. júna sa skončilo funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej. Z prezidentského paláca odchádza ako 50-ročná a do „riadneho” dôchodku jej chýba ešte pár rokov. Čo môže ako bývalá prezidentka robiť a na čo všetko bude mať po odchode z prezidentského kresla nárok?
V minulosti sa nerátalo s tým, že odchádzajúci prezidenti budú v úrade končiť „takí mladí”. Hoci kandidovať na post prezidenta alebo prezidentky ústava umožňuje od 40-tky, väčšina našich prezidentov tak robila až na sklonku ich profesionálnej kariéry.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč sa s funkciou rozlúčil ako 68-ročný, Rudolf Schuster ako 70-ročný a Ivan Gašparovič mal pri odchode dokonca 73 rokov. Výrazný vekový skok nadol nastal až pri odchode Andreja Kisku, ktorý končil ako prezident vo veku 56 rokov.
Už vtedy sa rozbehla diskusia o tom, ako a či by sa mu mal vyplácať prezidentský dôchodok, aj ak by sa rozhodol ďalej pracovať. Prezident Andrej Kiska pri svojom odchode totiž oznámil, že zakladá politickú stranu a chce sa uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách.
Na aký plat majú nárok prezidenti po odchode z úradu?
Končiacim prezidentom či prezidentkám sa po uplynutí ich posledného funkčného obdobia doživotne vypláca takzvaná prezidentská renta. Jej suma sa každý rok mení. Exprezidenti majú nárok na plat vo výške mesačného platu poslanca Národnej rady.
Plat poslancov a poslankýň sa však odvíja od toho, ako sa darí nášmu hospodárstvu. Je to vždy trojnásobok priemernej mzdy, ktorú zarobili Slovenky a Slováci v predchádzajúcom roku. A keďže bola priemerná hrubá mzda v našom hospodárstve za minulý rok 1 304 eur, základný plat poslancov a poslankýň dnes predstavuje 3 912 eur.
Poslanci dostávajú okrem základnej mzdy a príplatkov za funkcie aj takzvané paušálne náhrady, ktoré im majú pokryť výdavky navyše, ako napríklad ubytovanie, či dopravu. Plat prezidenta či prezidentky v „dôchodku” však neráta s paušálnymi náhradami a to, koľko peňazí mu/jej na účet pípne, závisí iba od toho, aká je základná mzda poslancov. Nič viac, nič menej.
Zdroj: giphy.com
Hoci sa ti to môže zdať ako neskutočný luxus, nie je to úplne tak. Od bývalých prezidentov sa totiž očakáva, že budú aj ďalej reprezentovať krajinu na rôznych prednáškach, univerzitách či konferenciách doma, ale aj v zahraničí. Takéto cesty môžu byť poriadne nákladné a ak im ich nepreplatia organizátori, prezidenti si ich hradia z vlastného vrecka.
Kancelária prezidenta Rudolfa Schustera preto v minulosti žiadala o zvýšenie renty či platenie kancelárie alebo asistentov pre emeritných prezidentov, no vtedy jej požiadavkám nikto nevyhovel. Plat odchádzajúceho prezidenta bol až do roku 2015 vo výške 996 eur. Až vtedy schválili poslanci parlamentu zmenu.
Čo ak sa bude chcieť bývalá prezidentka alebo prezident zamestnať?
Aj v takomto prípade má nárok na doživotnú rentu, avšak platia tu určité výnimky. Ako sme už načrtli, veľa sa o tom diskutovalo práve vtedy, keď chcel prezident Andrej Kiska vstúpiť do aktívnej parlamentnej politiky. Mal by mať nárok na dva poslanecké platy?
Túto dilemu rozlúskli poslanci v roku 2019, keď upravili Zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ak by bývalý prezident alebo prezidentka začali opäť vykonávať nejakú inú ústavnú funkciu, na ten čas by sa im pozastavil príjem prezidentskej renty.
Zdroj: giphy.com
Prezidentka Zuzana Čaputová bude v úrade končiť ako 50-ročná, a ak by sa napríklad rozhodla kandidovať za poslankyňu Národnej rady SR a bola by riadne zvolená, počas plynutia jej mandátu by dostávala iba poslanecký plat s paušálnymi náhradami. Takisto by v tom čase nemala nárok na žiadne výhody, ktoré sú spojené s odchádzajúcimi prezidentmi.
Po uplynutí poslaneckého mandátu by jej však opäť vznikol nárok na všetky výhody, ktoré čerpajú bývalí prezidenti.
Žiadny zákon nezakazuje bývalým prezidentom alebo prezidentkám zamestnať sa. Ak by chceli pracovať napríklad v súkromnom sektore, dostávali by plat za prácu a aj prezidentskú rentu. Zákon totiž vylučuje poberanie dvoch platov len v prípade, ak by opäť získali nejakú ústavnú funkciu. Ak by dostávali druhý plat napríklad zo súkromnej firmy, mali by nárok aj na všetky výhody, ktoré prináležia exprezidentom.
Aké ďalšie výhody čerpajú bývalí prezidenti?
Okrem doživotnej renty majú bývalí prezidenti nárok aj na doživotnú ochranku. Úrad na ochranu ústavných činiteľov napriek tomu jasne nešpecifikuje, koľko osôb si pod tým máme predstaviť. Aj kvôli bezpečnosti ide o utajenú informáciu.
Zdroj: giphy.com
Exprezidenti už však nemajú nárok napríklad na ochranku pre svoju najbližšiu rodinu, čo mohli mať ešte počas vykonávania svojich mandátov. Takáto ochrana trvá ešte 90 dní po tom, čo skončia na poste hlavy štátu a o predĺžení na ďalších 90 dní môže rozhodnúť len predseda vlády.
A čo auto alebo vládny špeciál?
Spolu s ochrankou je bývalým prezidentom k dispozícii služobné auto s neobmedzenou nádržou. Na vládny špeciál má nárok vždy len aktuálny prezident, teda už nie exprezidenti. Bývalí prezidenti sa vládnym lietadlom môžu zviezť už iba ako pozvaní hostia.
Ako oslovovať bývalých prezidentov či prezidentku?
Perličkou na záver je, že podľa protokolu majú bývalí prezidenti i prezidentky doživotne nárok na oslovenie prezident alebo prezidentka. Aj po ukončení mandátu mu/jej patrí čestné miesto aj v protokole, kde ostáva na piatej pozícii po aktuálnych najvyšších ústavných činiteľoch: aktuálnom prezidentovi alebo prezidentke, predsedovi parlamentu, predsedovi vlády a predsedovi Ústavného súdu.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images/Canva
