Už o pár týždňov, 23. marca, sa budú na Slovensku konať v poradí 8. prezidentské voľby. O post hlavy štátu sa bude uchádzať 11 mužov, ale ani jedna žena. Súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú to mrzí, ale zároveň povedala, že rozumie, prečo to tak je.
Ženy by mali byť aj v politike
Pred parlamentnými voľbami sme písali o tom, prečo by sme mali mať viac žien v politike. Jeden z dôvodov bol aj ten, že ženy sú samé pre seba tým najlepším vzorom. Ženy by mali mať svoje zastúpenie v každej sfére spoločnosti a veci verejné nie sú žiadnou výnimkou.
Významným míľnikom v dejinách Slovenskej republiky bol preto moment, keď sme si na post hlavy štátu historicky prvýkrát zvolili prezidentku – Zuzanu Čaputovú.
Keď iné dievčatá a ženy vidia, že to je možné, aj ony si môžu povedať, že to predsa len skúsia. Tento názor zdieľa aj samotná prezidentka: „Dlhodobo hovorím, že ženy do politiky patria, aj do tých najvyšších pozícií, pretože ako ženy máme odlišnú životnú skúsenosť. Tak, ako sme prítomné v spoločnosti, mali by sme byť prítomné aj pri riadení vecí verejných“.
Faktom však je, že ani Zuzana Čaputová sa neuchádza o znovuzvolenie, hoci by na to mala právo, pretože každý slovenský prezident môže byť v úrade až dve volebné obdobia. Nekandiduje však ani žiadna iná žena.
Zdroj: giphy.com
Útoky na prezidentku a jej rodinu
Politológ Mesežnikov pre agentúru SITA povedal, že za prezidentkiným rozhodnutím nekandidovať môžu byť útoky na jej osobu a na rodinu. Urážky a hrubé prejavy voči úradujúcej prezidentke chŕlili politici aj bežní občania na sociálnych sieťach. Spočiatku sa navážali do výzoru jej dcéry, neskôr pridali hoaxy o tom, že je americká agentka.
Hoaxeri to vystupňovali až do takej miery, že vytvárali falošné fotokoláže, kde jej pridávali kilá navyše a vysmievali sa z jej postavy. Konkrétnym prípadom, ktorý koloval na Facebooku, sa zaoberala aj polícia.
Podobným útokom na vzhľad a správanie však zďaleka nečelia len političky na Slovensku. Vlnu kritiky zožala aj niekdajšia fínska premiérka Sanna Marin za to, že si dovolila zabávať sa na súkromnej párty s priateľmi. Mnohí sa nad tým pohoršovali a tvrdili, že by ako politička mala byť zdržanlivá. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová bola takisto počas celej politickej kariéry doslova tŕňom v oku za svoje outfity i jej utrápený výraz. Bývalej novozélandskej premiérke Jacinde Ardern sa dokonca posmievali za jej veľké zuby. Sexistické poznámky, kde ju vykresľovali ako nekompetentnú ženu, ju sprevádzali celým jej funkčným obdobím, až napokon z úradu odstúpila.
Pamätáte si situáciu, kedy sa naposledy niekto vysmieval politikom – mužom za ich výzor? My tiež nie. Na ženy v politike sa kladú omnoho vyššie nároky ako na mužov. A aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo v týchto voľbách nevidíme kandidovať žiadnu ženu. Po tom, ako možné uchádzačky o pozíciu hlavy štátu videli, koľkou nenávisťou a klamstvami si musela prejsť úradujúca prezidentka, si mohli povedať, že radšej od toho dajú ruky preč.
Mužská záležitosť?
Hoci sme si v minuloročných voľbách do parlamentu zvolili historicky najviac žien – 33 – ich pomer oproti 117 mužom je stále veľmi nízky. Sčasti to môže byť aj preto, že veľa žien, ale aj mužov, vníma politiku ako mužskú záležitosť.
Zdroj: giphy.com
Dôležité je vnímať aj to, prečo sa ženy neuchádzajú o volené funkcie. Rozhodne to nie je preto, že by sa na politiku nehodili alebo by boli menej schopné vykonávať svoje mandáty. Do rozhodnutia, či kandidovať alebo nie, alebo či a koho voliť, vstupujú aj rodové stereotypy.
Špinavá politika
Sociologička Barbora Holubová sa pre RTVS vyjadrila, že ženy môže od politiky odrádzať aj to, že ju vnímajú ako špinavú záležitosť. To v zásade nemusí odradiť len ženy, ale aj všetkých slušných ľudí. V politických súbojoch sa čoraz viac stierajú akékoľvek hranice a sú plné nadávok a urážok.
Po príchode umelej inteligencie sa začali dokonca objavovať deepfake videá, ktoré simulujú reč aj výzor známych ľudí a môžu ich úplne zdiskreditovať. Šíria sa sociálnymi sieťami a niektorí ľudia ich zdieľajú bez toho, aby si overili ich pravosť. Hoci je ťažké prísť na to, kto takéto video rozšíril, je to len ďalšia ukážka toho, čoho sú ľudia schopní, aby niekoho vyradili z hry. Aj táto skutočnosť môže mnohé ženy odradiť od toho, aby to čo i len skúsili.
Ženy sú k sebe omnoho kritickejšie
Ani jedna žena, ktorá niekedy kandidovala na post hlavy štátu v ére samostatnosti Slovenskej republiky, neskúšala politické šťastie viackrát. To sa o mužoch povedať nedá. Viacerí to skúšajú znova a znova. Príkladom sú Štefan Harabin, Marian Kotleba či František Mikloško.
Zdroj: giphy.com
Sociologička Barbora Holubová tvrdí, že to len dokazuje, že ženy sú k sebe omnoho kritickejšie ako muži. Podľa nej majú muži tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať.
Kandidátky, ktoré sa chceli stať prezidentkami
Od vzniku samostatnej republiky v roku 1993 sme mali na Slovensku prezidentské voľby osemkrát – každých 5 rokov. Jediná výnimka bol rok 1999, kedy sa konali o rok neskôr, ako bolo pôvodne v pláne. Práve vtedy sa o funkciu prezidentky prvýkrát uchádzala žena, diplomatka Magdaléna Vášaryová.
Odkedy máme priamu voľbu hlavy štátu, tak okrem roku 2004 sa najvyššiu ústavnú funkciu snažila v každom volebnom období získať aspoň jedna kandidátka. Po 20 rokoch sme sa však ocitli v rovnakej situácii – bez žien na hlasovacom lístku.
Voľby 1993 – žiadna žena
V prvých voľbách nekandidovala žiadna žena. V tom čase si svoju hlavu štátu nevyberali občania, ale poslanci parlamentu. Kandidovali štyria muži a keďže sa ani jedného nepodarilo zvoliť, voľby sa opakovali, no už len s jediným kandidátom – Michalom Kováčom, ktorý sa stal prezidentom.
Voľby 1998 – žiadna žena
Nielenže nekandidovala žiadna žena, dokonca sa ani nepodarilo zvoliť prezidenta. Išlo o politickú frašku, ktorá len mala umocniť moc vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Bolo to naposledy, čo si hlavu štátu vyberali politici. Po Mečiarovej volebnej prehre a zmene vlády parlament odhlasoval, že si prezidenta alebo prezidentku budú voliť občania sami.
Zdroj: giphy.com
Voľby 1999 – prvá kandidátka
O rok nato sa po neúspešných pokusoch poslancov zvoliť si prezidenta konali prvé priame voľby, v ktorých rozhodovali priamo občania. Historicky prvýkrát v nich kandidovala aj žena, herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová.
V prvom kole skončila na 3. mieste. Volilo ju však iba 6,6 % občanov, čo nestačilo na to, aby postúpila do 2. kola. Išlo však o veľký míľnik v politickej reprezentácii žien.
Voľby 2004 – opäť žiadna žena
Po neúspechu Magdalény Vášaryovej sa žiadna žena neodvážila postaviť sa do politického súboja o post hlavy štátu proti 12 mužským protikandidátom. Prezidentom sa napokon stal Ivan Gašparovič.
Voľby 2009 – 3 kandidátky a jedna v druhom kole
Zlomový okamih v histórii Slovenska. Sociologička, vtedajšia poslankyňa národnej rady za SDKÚ-DS a bývalá ministerka práce Iveta Radičová sa takmer stala prezidentkou. Išlo o historický okamih, kedy sa žene prvýkrát podarilo dostať sa do druhého kola volieb o hlavu štátu.
V prvom kole ju volilo 38 % voličov, o 8,7 % menej ako vtedy úradujúceho prezidenta Ivana Gašparoviča. Napriek jej vysokým šanciam sa jej nepodarilo vyhrať druhé, rozhodujúce kolo a občania si znova zvolili Ivana Gašparoviča.
Tieto voľby však boli výnimočné aj tým, že v nich boli zo 7 kandidátov až 3 ženy. Rodovo boli veľmi vyvážené.
Zdroj: giphy.com
Voľby 2014 – jedna žena
Predchádzajúce kandidátky aj napriek neúspechu pôsobili ako vzory pre iné ženy. Iveta Radičová sa takmer stala prezidentkou. O dôvod viac, prečo by svoju kandidatúru mohli zvážiť aj iné ženy, a tak sa to rozhodla skúsiť aj Helena Mezenská.
Išlo však o kontroverznú političku hnutia OĽaNO, ktorú do politiky priviedol Igor Matovič. Občanom vysvetľovala, že žije z vesmíru, bojuje láskou a je nástrojom čistých duchov. To však voličom nestačilo na to, aby ich presvedčila. S 2,4 % hlasov vo voľbách sa s túžbou stať sa prezidentkou rozlúčila.
Voľby 2019 – zvolili sme si prvú prezidentku
Historický okamih v dejinách slovenskej politiky. Prvýkrát sme si zvolili za svoju hlavu štátu ženu. Najväčším vyzývateľom Zuzany Čaputovej bol dlhoročný diplomat a eurokomisár Maroš Šefčovič. Hoci mal vysoké šance, právničke, advokátke a občianskej aktivistke sa už v prvom kole podarilo získať vyše 40,6 % hlasov.
O dva týždne nato sa konalo 2. kolo prezidentských volieb, v ktorých viac ako milión občanov odovzdalo svoj hlas Zuzane Čaputovej. S 58,4% ziskom vo voľbách sa stala prvou prezidentkou v dejinách nášho štátu.
Okrem nej ešte v prvom kole kandidovala aj ďalšia žena, podnikateľka Bohumila Tauchmannová. Svoj hlas jej však odovzdalo iba 0,2 % voličov.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images/ Canva
